Azyl

Bolo len zopar ludi, ktorym videla pod povrch. Vidiet pod povrch pre nu neznamena poznat zivotne peripetie cloveka. Znamena to mat ho v mziku sekundy preskumaneho do poslednej bunky, posledneho demona a temnej emocie, ktore tyraju jeho citlivu dusu.

Ta hrstka ludi, ktorym videla pod povrch, boli ti najstrasnejsi ludia, akych v zivote stretla. Na svedomi mali celu seriu smrtelnych hriechov. Zili v temnote hustejsej ako decht, trapili a zvazovali ich najroznejsie strachy, strasili v noci tie najstrasnejsie desy a slobodu zacitili iba ak nahodou.

Ta banda sprznenych dusi vsak bola zaroven jej srdcu najblizsia. Lebo zapachali bolestou a tym plnokrvnou clovecinou. Ich utrpenie znamenalo, ze vo vnutri je este stale srdce, ktore zije. Take, ktore stale bije a dokaze rozoznat pravdu od lzi.

Ti ostatni, ktori sa zdali pristastni, boli pre nu ako cudzia rasa. Mimozemsky druh so zvlastnym druhom elegancie, ktorych nekonecny usmev naznacoval, ze s nimi nie je cosi v poriadku. Citila, ze ich srdce lezi udupane kdesi na dne ich osobnosti a len ztazka dycha, nieto sa este dostane k slovu. Ludia tohto typu boli pre nu nebezpecni, lebo ked ich neriadi srdce, tak co potom?

Rozhodla sa preto, ze srdce sa stane vizom do jej sveta. Povolenie vstupit mali len ti otrhani, zivotom skusani, ludia, ktori zisli z cesty, pretoze uprimne hladali pravdu. Ludia s priznanym svetlom aj tienom, s autentickym jin aj jang, so srdcom, ktore je plne ran, ale za to este stale bije.

A tak sa stalo, ze sa jej rodinou stavali outsideri a rebeli, autisti a monkovia, burici a reformatori. Dokopy tvorili nieco ako poslednu hrstku ludi, ktori sa odmietaju usmievat, ked im je do placu. 

Navonok banda cernoknaznikov, v skutocnosti azyl pre vsetkych, ktori inak ako podla srdca zit nedokazu.

Too dark to smile

  
Zivot, ktory mala pred ocami, bol plny farieb. Ludia v sportovych munduroch, ludia na stylovych kolesach, ich hlavy v neonovych ciapkach, vysmiate tvare plne lesklych zubov. Nikdy svetu farieb uplne nechapala. Zdalo sa, ze vidi ludi bez strachu a bez skrupul, bez smutku a nocnych desov. Akoby najhorsia vec, ktora sa im kedy stala, bola skareda nevolnost, aj to po prezurovanej besnej noci na streche panelaku.

Nie, povrchnemu svetu farieb nikdy nechapala. Jej svet bol plny zraneni a hlbok, ciernosivych myslienok o zivote a smrti. A mohli ste ju obliect do hocijakych siat, trebars ruzovej nocnej kosele, jej temna podstata z nej razila ako vodka z bezdomovca. Prezradzala jej skutocny povod.

Bola totiz z Hlbín Zeme. Z končín, kde sa tancuje len okolo ohna a usmievat sa patri len na Boha. 

A tak sa ho na Povrchu snazila najst. Nebol vsak ani v sexe ani v drogach, ani v uspechu ani v peniazoch, ani v kostole, ani v slovach biskupa. So zvesenymi ramenami bludila na Planete a bola ludmi odsudena za privaznu. Za  temnu zenu s dusou tisicrocnej stareny. 

A ona pritom, najnevinnejsia z nevinnych, len chcela stretnut Boha. 

Tuzila sa usmiat zo srdca, nielen na oko.

Daň za život v pravde

blog1Už je to rok aj trištvrte, čo oficiálne každému hlásia, že nie sú spolu. A už je to zhruba rok aj pól, čo si ona myslí, že ho miluje a že ho chce po svojom boku. Len keby nebolo tých pochybností. A tých ideálov, ktoré sa bojí opustiť.

Vydaj sa, vydaj sa, maj deti, dve, tri, päť! Kvôli zásnubným statusom na Facebooku by rozsekala počítač na kusy.

Akoby bolo vydať sa také jednoduché. Veď ešte stále nevie, či chce. Či je správny čas. A on ten správny muž.
Na druhej strane, svadba by mala pre ňu mnoho výhod. Ak by sa vydala, nemusela by sama ťahať domácnosť. Do hodiny by bola zbalená a presťahovaná do jeho luxusného domu, do dvoch hodín by zvládla dať svoj byt do podnájmu. Mala by väčší komfort, viac prachov, vylepšený status vydatej paničky.

Ale nebola z tých.

A tak jej neostáva nič iné, ako žiť v askétickej skromnosti z redaktorského platu naďalej. Naučiť sa vešať záclony v zapojení všetkých štyroch končatín súčasne a v neposlednom rade si zaobstarať sekeru s fantasticky ostrou čepeľou.

Ten facebook ju totiž už vážne serie.

Po piatočnom sexe

slzyNiekedy sa zdanlivo nič nedeje. V najväčšom pohodlí strávite svoj víkend, idete do lesa a na farmu a zacvičiť si a nakúpiť, a potom… Vám do uší zahrá prastará pesnička a z vašej duše sa vytlačí nekonečný objem smútku.

Slzy, slzy, slzy. Prezradili ste moje emočno.

Zvladneme to?

  Chcelo by to zbavit sa strachu a uverit vlastnym snom. Chcelo by to najst v sebe silu, odhodlanie a urobit jediny krok.

Kiez by sa mi to podarilo! 

Byvala by som v malebnom domceku, v kruhu laskyplnych ludi. Pisala by som osvetove clanky, ktore by menili ludi na dobrych, sebavedomych a zdravych. Jedla by som same bio dobroty, sirila eko myslienky, zachranovala zvierata, pomahala ludom, meditovala, uctievala Boha, cestovala, pestovala zeleninu, na bicykli chodila k susedom po vajicka, kupala sa naha v jazere, objimala stromy, bez vycitiek a bez kritickeho oka spolocnosti, ktora ma ma za cudnu. 

Kiez by sa mi to podarilo!

A aj vam.

Myslim, ze by sme dokazali zmenit svet.

Gumeny vtak

  Ked ma zena 28, plodna je jak jablon, ale vydavat ani rodit sa jej este nechce, ma len tri moznosti. 

1. Dobry milenec, ktory neriesi chujoviny, nie je zenaty ani tatko, intelektualne na urovni, citovo len jemne zainteresovany, sexualne velmi, vyrovnany typ, dobry jebac, penis rovny, hruby tak na 4centi! Priemer nie polomer, priatelia! Nie som slonica.

2. Dobry partner, splna poziadavky hore, plus ma miluje, celu, aj s depkami, mastnymi vlasmi, chce sa v buducnosti mnozit a nastoknut mi prsten. Viac prachov nez ja.

3. Vibrator.

Hadajte, co som si vybrala? Je to jasne. Akurat mi poslali cicinu, s ktorou mozem cesto valkat, nieco tak hrube nemaju ani v Angole. Som nakupovala v stave nadrzanosti, cez internet, je to jasne. Reklamacia nedopadla easy. Uz len zavolat, ze chcete mensi kar, ale s prisavkou a so zilami, bolo kruto trapne.

– dobry den prajem, chcela by som vymenit tovar… 

– …

– no toho gumeneho vtaka, je obrovsky, obri, pre mna uplne nevhodny!

– vratit sa da, iba ak ste ho nepouzili. Naozaj nepouzili.

– ved vam vravim, ze by sa to nedalo, ani keby som velmi chcela. 

– pridite o piatej. Cvak.

Nakoniec mi ho vymenili, ale doplacala som 14€. Vraj bol pouzity. Kurva, jak to vedeli? Cistila som ho hodinu!

… ale neviem, ci ma neprezradil skor moj krok.

this is the end

  Pamatam si este na clanok o cici Mici, ktora sa po rozchode zbavila Despotu ritualnym odrezanim jeho hlavy a naslednym vhodenim tej hlavy do Dunaja. Clanok som nazvala This Is The End a ako podmaz zvolila rovnomenny song od Doors.

Despota sa po skoro dekade rokov vratil do mojho zivota, aby song definitivne odznel az dnes.

Pretoze az dnes sa odohral realny koniec.

Uz viem s istotou povedat, ze potrebujem nieco celkom ine. Lahke, odovzdane, milujuce bez podmienky. Aby som mohla zit bez stresu a bez pripomienok, bez nekonecnych vycitiek, ze nie som dost dobra. Chvilu sa zdalo, ze som ochotna znova zapriet samu seba pre par orgazmov.

Ale nie som. A citim to uplne zretelne.

Zbohom, Adolfe.