Nevyprofilovaná
Posledný Príspevok
Nespavost a Mitote po druhé
Blizil sa vecer. Vzdy, ked sa schylovalo ku koncu dna a rano musela vstavat, prichadzala neuroza. Zaludok zgumovatel, menil sa na morsku priseru, co sa vlni, vytrca tisice noziciek a vysiela vibracie do celeho tela.
Neuroza znamenala automaticku neschopnost zaspat, nepomahali ani litre sypanych cajov panov ezoterikov, ani stuple do usi panov farmaceutov, nepomahal ani zdravy rozum, ktory kazal rozostret zavesy a nastavit v miestnosti tmu a mierny chlad.
Z mizernych troch dni, ktore chodievala do skoly, dva vzdy vynechala. A este stale mala pocit, ze je tej skoly viac nez dost. Vstala aj po prebdenej noci, v papuckach sa odsmodrchala do kupelne a po hodine intenzivnej prace zas mohla zastavat rolu sposobneho studenta.
Platilo pravidlo: O co menej spis, o to viac sa namaluj!
Vo finalnej faze uspesneho rana, kedy nacas drzala v ruke tasku s celym dolezitym kniznym materialom a na krku zase hlavu s celou tou dolezitou tapetou, nastal stred zaujmov.
Mitote.
“Aj tak sa ti nechce ist do tej skoly.”
“Mala by si do tej skoly jednoznacne ist!”
“Nikam nechod, ved uz si namalovana, nachystana, chod niekam do mesta!”
“Takto z teba pani magistra nikdy nebude!”
Spomalila krok. Ked sa priblizovala autobusovej zastavke, siahla si do kabelky po penazenku. Nema penazenku! Nema peniaze! Doklady!
“Óó, to je smola. Musím ísť domov, takto do školy predsa nemôžem. A navyše už nestihnem ďalší vlak! Óó, to je škoda. Dnes nemôžem ísť do školy.“
V momente z nej opadla neuroza.
Na asfalt spadol modrozeleny morsky tvor,trepotal tisickou drobnych noziciek sucasne.
